Okolnosti vo svete a na Slovensku mi „dopriali“ množstvo voľného času byť zavretý na byte a spoznávať jeho štyri steny. Nakoniec tie steny neboli také fascinujúce ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať (odtiene bielej), a preto som musel hľadať iné aktivity.

Prvý krát vo svojom živote som bol na byte so schopnou trúbou na pečenie, no doposiaľ som ju využíval len na odkladanie hrncov. Jeden pomalý víkend zavretý na byte som si povedal že upečiem chlieb. Ako správny moderný človek som na youtube našiel najjednoduchšie vyzerajúce video o pečení chleba. Bola na ňom Jenny a upiekla jednoduchý chlieb.

S radosťou som zistil že všetko potrebné náradie mám k dispozícií. Stačil hrniec. No a tak som upiekol prvý chlieb.

Bol trochu nedopečený, ploský, striedka bola miestami veľmi hutná, inde mala veľké bubliny. Každopádne som sa cítil ako majster pekár a zjedol som viac ako polovicu na posedenie, rovno z trúby.

Odhliadnuc od následnej bolesti brucha (pivo pomohlo), bol to skvelý zážitok. Určite nie vďaka kvalite môjho výtvoru, z každého objektívneho hľadiska to nebolo nič moc, mnohokrát predtým som jedol určite lepší chlieb. Zjavne musí niečo byť na tom celom procese, čo mi prehovorilo do duše. Upatlanie lepkavého cesta z múky a vody a šupnutie ho do horúcej skrine na pol hodinu v sebe niečo skrývalo, teda pre mňa osobne určite.

Nasledujúce týždne a mesiace som piekol, na začiatku len chlieb, neskôr všetko možné. Niekedy raz do týždňa, niekedy každý druhý deň. A teraz sme tu, ubehol presne rok odkedy som upiekol prvý chlieb. Všeličo som sa za ten rok naučil, o pečení aj nie o pečení, po kúskoch vám niečo z toho porozprávam.