Trošku o tom, prečo si myslím, že pečenie chleba je pre mňa také uspokojivé. Ako som spomenul v úvode, príprava jedla bola vždy niečo z čoho som sa tešil. Nechcem do hĺbky skúmať prečo to tak je, každý má nejakú tú svoju úchylku, môj mozog ma odmeňuje keď spravím z dobrej suroviny kvalitné a chutné jedlo. A zjem ho. Je to dosť základná biologická potreba, tak to všetko dáva zmysel, keby však ide len o náplň základného inštinktu neumrieť od hladu, asi by som netrávil toľké hodiny v kuchyni s úsmevom na tvári.
Pravdaže začiatky v kuchyni boli skromné, jednoduché recepty, základné suroviny, malé požiadavky na zručnosť. Bola to úplne všedná vec, ak som chcel dobre jesť, musel som si sám navariť Môžem sa len tešiť že to príroda zariadila a mal som z toho aj radosť. Prirodzene som sa zlepšoval a viac som si trúfal, čo je snáď najdôležitejšia ingrediencia, sebavedomie kuchára. Čo som si však uvedomil bolo, že napriek tomu že som vedel pripraviť celkom sofistikované jedlá, tie najjednoduchšie boli stále veľmi veľmi uspokojivé. Krásny steak, len soľ a korenie, 10 minút príprava, jedlo pre cisára.
Som presvedčený že hlavne vďaka jednoduchosti je výsledok taká veľká odmena.
Myslím si o sebe že som celkom jednoduchý človek, z hľadiska toho čo považujem za hodnotné, a čo nie. Čo najviac si udržať nezávislosť, od iných ľudí, od spoločnosti, to je pre mňa cenné. Preto aj robím to čo robím. Aj pre to poľujem, využívam príležitosť vlastnoručne dostať na stôl mäso. Poľovníctvo je citlivá téma, na inokedy. Poviem len, že pre mňa je ulovenie divej zvery vzácna vec, považujem za veľkú zodpovednosť rozhodnúť o osude zvery a tak sa k tomu staviam. Vyhasnutím koristi sa moja úloha ďaleko nekončí.
V posledných rokoch som si vybudoval vzťah aj ku veciam ktoré rastú. Obyčajná zelenina z vlastnej záhradky, nič nereprezentuje samostatnosť lepšie.
Nezávislosť, jednoduchosť a spojenie s prírodou sa objavuje aj v ďalšej aktivite ktorá je blízka môjmu srdcu. Viacdňová turistika. Aj o tom sa ešte porozprávame, pre potreby toho čo chcem teraz povedať stačí asi len zdôrazniť, že stráviť niekoľko dní sám v prírode, s celým životom v batohu je asi tá najväčšia sloboda akú môže človek zažiť a preto aj najhodnotnejšia vec pre chlapa ako ja.
V doma upečenom chlebe vidím hodnotu. Kým som nezačal piecť prišlo mi to tak že keď bude zatvorený obchod, chlieb jednoducho nemám. Keď som ho dokázal upiecť odomkol som si ďalšie dvere nezávislosti. Samozrejme že vlastnú múku nedokážem pri svojom terajšom spôsobe žitia zabezpečiť, možno snáď niekedy.
Krásna vôňa čerstvého chľebíka, chrumkavá kôrka, mäkučká striedka. Pocit dobre vykonanej práce, nezávislosti. Jednoduchosť jedla ktoré poznáme tisíce rokov. Upiekol som stovky chlebov a vždy mám z toho ďalšieho veľké potešenie.
Z jednoduchých vecí vyskladám šťastný život.
Pán Plechov 