Peknú nedeľu prajem, dnes budem rozprávať o praktickej veci, a tou je výber správneho nástroja na upečenie uspokojivého chlebíka.
Samozrejme na pečenie použijeme trúbu, o tom viac trochu neskôr, teraz chcem hlavne rozprávať o tom kam položíš svoje cesto, keď ho vkladáš do trúby, napriek tomu čo možno napovedá názov tohto blogu, plech nie je zďaleka najlepšia možnosť. Poďme postupne. Na vytvorenie dobrej kôrky potrebujeme hlavne jednu vec, vodnú paru. Práve vďaka vodnej pare ostane kôrka chrumkavá a pružná. Ak by sme v prvej fáze pečenie nevytvorili v trúbe dostatočnú vlhkosť, kôrka by bola kožovitá, nepružná, tenučká. No nič moc veru. Poďme teda vytvoriť tú paru. Ale až za moment, už mi chľebík dostatočne vychladol, idem si pochutiť na páradnom maslovom krajci s medom.
V profesionálnej pekárni by pec priamo napustili parou, taký inštrument ale pravdepodobne veľa z nás nemá v kuchyni. Našťastie existuje niekoľko relatívne ľahkých spôsobov ako doma paru spraviť. Jedna možnosť je do trúby vložiť na spodok ďalší plech do ktorého pred pečením nalejeme horúcu vodu. Táto metóda má jeden zásadný problém, naše trúby vzduch cirkulujú a ventilujú ho preč, preto o paru dosť rýchlo aj prídeme. Navyše neviem povedať ako každá trúba zareaguje, viem si predstaviť že sa vie zjašiť a protestovať proti toľkej pare. Každopádne som skúsil raz, nemal som odvahu spraviť dostatok pary a výsledok bol taký, zbabelá kožovitá kôrka.
Našťastie máme aj inú metódu, upiecť chlieb v hrnci. Ak sa cesto ocitne v uzavretom hrnci rozpálenom nad 250 stupňov, vlhkosť z cesta ujde, ale nie ďaleko. V uzavretom hrnci sa pekne vytvorí presne čo potrebujeme, vlhké horúce prostredie. Žiadne opletačky s vodou, nadmernou parou, trúbou v panike. Toto je metóda ktorú preferujem.
Iná veľmi dôležitá vec je materiál a hlavne hrúbka našeho hrnca. Tak ako pri iných kuchynských aktivitách, preferujeme aby pridaním studenej suroviny náš horúci povrch nestratil priveľa tepla. Rovnako je to aj s pečením. Ak na rozpálený tenký plech praskneme studené vlhké cesto, odrazu stratí množstvo energie a to je chybička. Chceme predsa veci udržať rozpálené až do krásneho uspokojivého konca. Aj preto si dávame tú námahu a rozpaľujeme hrniec a trúbu dostatočný čas pred začiatkom pečenia.
Čo sa týka rozmerov, je hlavne dôležité aby malo cesto priestor rásť do strán a hlavne k nebesám.
V zhrnutí, hrubý ťažký hrniec s pokrievkou je na štýl chleba aký pečiem úplný TOP. Dnešný príspevok nechcem aby bol veľmi romantický tak si nechám ódu pre môj liatinový hrniec na inokedy, teraz len poviem že aj vďaka tomu aký skvelý chlieb v ňom viem napiecť mám tak vrúcny vzťah ku kusu liatiny.
Ak by som mal teda odporučiť nejaké úrovne vhodnosti čo sa výberu nástroja týka, vyzeralo by to asi takto, od sedláka, po kráľa:
- Obyčajný plech, nezakrytý
- Hrubší plech, nezakrytý
- Hrniec, nezakrytý
- Obyčajný plech, zakrytý čímkoľvek
- Hrubší plech, zakrytý čímkoľvek
- Hrniec, zakrytý
Na záver ešte apelujem, nádejný chlebový padawan. Nenechaj sa odradiť že máš doma len obyčajný plech a trúbu ktorá ani nevieš akú teplotu vie dosiahnuť. Upeč ten prvý chlieb, nadýchni sa zhlboka jeho vône, vypočuj si praskanie jeho kôrky ak sa ti to dopraje. Ver mi. Pečenie chleba je cesta k mnohým schopnostiam.
Pán Plechov 